Poslanci Sme rodina navrhujú prijať zákon, ktorý by umožnil skrátiť volebné obdobie. Národná rada ho posunula do druhého čítania.
Parlament je o krok bližšie k zmene ústavy, ktorá by umožňovala skrátiť volebné obdobie poslancom. Sme rodina navrhuje upraviť ústavu tak, aby sa ústavným zákonom alebo referendom rozhodlo o páde vlády. V prvom čítaní návrh prešiel 97 hlasmi. Proti bolo 27 poslancov, zdržalo sa 22 a jeden zákonodarca nehlasoval. Za boli poslanci Smeru, Sme rodina, SaS aj väčšina poslancov za Hlas a Republiku a kotlebovci.
Igor Matovič a hnutie OĽaNO varujú, že zmena pomôže extrémistom dostať sa k moci. Matovič prišiel o zákone diskutovať s poslancami a kritizoval najmä SaS.
Poslanci za Sme rodina Miroslav Svrček a Petra Hajšelová v návrhu zákona argumentujú, že ak majú občania právo voliť svojich zástupcov, mali by mať aj právo ich odvolať, ak vykonávajú mandát v rozpore so svojimi sľubmi.
Jedným zo spôsobov podľa návrhu by bolo referendum, v ktorom by občania mohli odhlasovať skrátenie volebného obdobia. V takom prípade by musel predseda národnej rady do siedmich dní od výsledkov referenda vyhlásiť predčasné parlamentné voľby.
Referendum by muselo byť platné a na to je potrebná účasť nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov. Na Slovensku bolo doposiaľ úspešné len jedno referendum - o vstupe do Európskej únie.
O návrhu rokovali poslanci hneď ráno a diskutovať prišiel aj minister financií a šéf OĽaNO Matovič. Návrh kritizoval a útočil na opozíciu a médiá.
„Áno, táto vláda, táto krajina a táto koalícia je zranená. Dva a pol roka permanentnej kampane proti vláde zo strany ľudí, ktorí sa boja o svoj pobyt na slobode, boja sa o to, kto ďalší bude proti nim svedčiť. Dva a pol roka srdcervúceho kviku od ľudí, ktorým chýba válov, pri ktorom si za tých 12 rokov zvykli žrať zo spoločných verejných financií na úkor ľudí, ktorí ich volili,“ vyhlásil Matovič.
Tieto hlasy boli podľa neho podporované aj niektorými „skorumpovanými“ médiami alebo médiami vlastnenými oligarchami.
„Len hlupák by chcel hlasovať za predčasné voľby a len hlupák by vytvoril priestor, aby tu predčasné voľby boli. Len hlupák a hlúpa politická strana povie, že do predčasných volieb ide, lebo oni budú mať dobrý výsledok, lebo im ukazuje momentálne dobré preferencie a nepozerá pri tomto rozhodnutí na spoločný záujem, na záujem krajiny, záujem Slovenska alebo spoločenstva 5,4 milióna ľudí, ktorí tu žijú,“ dodal.
O návrhu si myslí, že je to len snaha splniť sľub Borisa Kollára, ktorý dal v televízii. Hlasovať za predčasné voľby len preto, že má strana dobré čísla v prieskumoch, je podľa ministra sebecké robenie politiky.
Svrček zo Sme rodina pripomenul, že ak by zmena prešla, neznamenalo by to automaticky, že sa aj bude konať referendum za predčasné voľby. Na skrátenie volebného obdobia by bolo potrebných 90 hlasov poslancov, ktorí by za to museli hlasovať.
Viacerí poslanci SaS po odchode z vlády hovorili, že chcú, aby vláda Eduarda Hegera dovládla do konca a nechcú predčasné voľby. V klube však nemajú jednotný názor.
Aj keby návrh Sme rodina schválili, ešte nie je isté, v akej podobe. Exministerka spravodlivosti a dnes poslankyňa za SaS Mária Kolíková už avizovala, že po prvom čítaní navrhne zásadný pozmeňovací návrh.
Bude žiadať, aby sa volebné obdobie nemohlo skrátiť referendom, ale len ústavným zákonom, na ktorom by sa dohodla kvalifikovaná väčšina poslancov národnej rady.
„Referendum nebude jeden z nástrojov pre skrátenie volebného obdobia. Som presvedčená, že ústavno-právne toto nie je dobré riešenie. Sme zastupiteľská demokracia, nie priama, a preto referendum nie je dobrý nástroj na skracovanie volebného obdobia. Poslanci musia vedieť, že majú voľný mandát, ale, samozrejme, keď je patová situácia, je dobré mať riešenie, napríklad ako v Česku - rozpustenie parlamentu,“ vysvetlila Kolíková.
„Rozhodnutie Ústavného súdu hovorí, že je na ústavodarcoch, aký priestor si vytvoria a treba prijať dobré rozhodnutie pre krajinu,“ dodala exministerka.
Podľa Kolíkovej by bolo ideálne, aby sa prijal zákon o samorozpustení národnej rady, na ktoré by bola potrebná kvalifikovaná väčšina, prípadne tri pätiny poslancov. Následne by to musela podpísať prezidentka.
Podľa ústavného právnika z Univerzity Komenského v Bratislave Marek Domina je takáto alternatíva možná. „Ďalšou možnosťou je taká úprava v Ústave, ktorá by skrátenie volebného obdobia predpokladala prostredníctvom uznesenia Národnej rady, ktoré by súčasne nepredstavovalo prijatie ústavného zákona (podobné riešenie pozná Ústava ČR). Aj v tomto prípade by sa pravdepodobne počítalo s pravidlom, že za takéto uznesenie by muselo hlasovať aspoň 90 poslancov,“ povedal právnik a sám sa prikláňa k tejto variante.
Upozornil však, že návrh Sme rodina neobsahuje žiadne mechanizmy proti zneužívaniu tohto zákona. „Ak už by možnosť referenda o predčasných voľbách mala existovať, Ústava by mala určovať napríklad to, kedy je takéto referendum možné konať, či ako často je možné takéto referendum konať. Napríklad by sa zakotvil zákaz opakovania referenda v rámci toho istého volebného obdobia, ak bolo predchádzajúce referendum neúspešné,“ povedal Domin.
„V súčasnosti by istú poistku predstavovalo len všeobecné ustanovenie, ktoré Ústava pozná, a to, že referendum v tej istej veci možno opakovať najskôr po uplynutí troch rokov od jeho vykonania. Je však otázne, či by toto obmedzenie bolo použiteľné, resp. aký by bol jeho výklad. Ak by podobné ochranné mechanizmy neexistovali, mohlo by sa stať, že referendum o predčasných voľbách, a v jeho dôsledku aj samotné voľby, by sa konalo príliš často, čo by v konečnom dôsledku mohlo destabilizovať politický systém,“ dodal právnik.
Ak pozmeňujúci návrh SaS neprejde, liberáli zrejme za návrh nebudú v ďalšom čítaní hlasovať. Bez ich hlasov by nemala opozícia dostatočnú podporu na schválenie zákona.
Viac sa dozviete v reportáži hore.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
