Prečítajte si rozhovor s Jaroslavom Naďom zo Stredoeurópskeho politického inštitútu.
Dlho sme žili v presvedčení, že mier je samozrejmosť. Teraz po udalostiach na Ukrajine sa však bezpečnostná situácia v Európe výrazne mení. O aktuálnej situácii sme sa preto rozprávali s analytikom Jaroslavom Naďom zo Stredoeurópskeho politického inštitútu (CEPI), ktorý okrem iného tvrdí, že na Slovensku už základne NATO máme, a to v Trenčíne a v Ružomberku.
Minister Glváč pred pár dňami požiadal o zaradenie Slovenska medzi krajiny, ktoré chcú mať tzv. styčný tím NFIU (NATO Force Integration Units) na svojom území. Ako hodnotíte tento krok vlády?
Veľmi pozitívne hodnotím to, že sa Slovenská republika nakoniec po rôznych nešťastných vyjadreniach rozhodla zaradiť ako posledná medzi všetky ostatné členské krajiny NATO, ktoré sú na jeho východnej hranici a požiadali o zriadenie týchto malých základní už v predošlých mesiacoch či týždňoch.
Predpokladám, že odborné argumenty presvedčili premiéra, aby zmenil svoje predchádzajúce vyjadrenia.
Opakujem, je to správne rozhodnutie, že minister obrany Glváč, predpokladám po konzultácii s premiérom Ficom požiadal Alianciu o zriadenie tejto jednotky na našom území. Ako veľmi nezvládnutú naopak hodnotím komunikačnú stratégiu, ktorú v tejto súvislosti zvolilo ministerstvo obrany, keď o takejto zásadnej veci minister neinformoval na tlačovej konferencii priamo po rokovaní, ale ministerstvo vydalo až pod tlakom otázok novinárov tlačovú správu o deň neskôr.
Ako si má bežný občan predstaviť malú základňu NATO?
Pôjde naozaj o malé špecializované zariadenie, ktoré ale bude súčasť aliančných síl. Predpokladám veľkosť okolo 50 vojakov, polovica by mala byť obsadená OS SR a polovica špecialistami z členských krajín NATO.
Úlohou týchto jednotiek (NATO Force Integration Units - NFIU) je v prípade krízy naplánovať, a tak uľahčiť prijatie posíl zo strany NATO na našom území. V mierovom období by napríklad koordinovali medzinárodné cvičenia na našom území resp. s účasťou OS SR.
Napriek tomu, že na Slovensku sa veľakrát aj zámerne politicky zavádza a zbytočne dramatizuje, už v súčasnosti tu máme dve malé základne, na ktorých pôsobia vojaci z viacerých ozbrojených síl členských krajín NATO. Jednou je tzv. Centrum výnimočnosti NATO pre likvidáciu prebytočnej munície (NATO CoE EOD) v Trenčíne a Novákoch a druhou je základňa nasaditeľného komunikačného modulu NATO (NATO DCM) v Ružomberku.
Je už známe, kde by mohla sídliť?
Oficiálne sme ešte konkrétne miesto nedeklarovali do NATO. Predpokladám, že MO SR využije už existujúcu infraštruktúru, teda že ponúkne Aliancii viacero alternatív a plánovací tím NATO v rámci inšpekcie vyberie konkrétnu lokalitu. Osobne by som napríklad uvažoval o nevyužitých priestoroch v rámci Akadémie ozbrojených síl M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši. Ale samozrejme, na generálnom štábe vedia, čo majú robiť a najmä aké podmienky je potrebné splniť.
Koľko nás bude stáť jej vybudovanie?
Záleží to od navrhnutej lokality. Osobne by som očakával investíciu v niekoľkých miliónoch EUR, pričom NATO nám z tzv. Programu bezpečnostných investícií NATO (NSIP) vie uhradiť polovicu nákladov. O tom sa veľa neinformuje, ale NATO už na Slovensku investovalo desiatky miliónov eur do rôznych infraštruktúrnych programov, vrátane napríklad uhradenia polovice nákladov na komplexnú modernizáciu letiska Sliač, odkiaľ dnes bežne lietajú civilné lietadlá do rôznych kútov sveta.
Po summite NATO vo Walese prezident Kiska, ako veliteľ ozbrojených síl, pripustil vznik logistickej základne NATO v Poprade. Využijú spojenci túto ponuku?
Ťažko povedať. Prezident Kiska oficiálne prezentoval túto ponuku na základe jasnej dohody s premiérom a ministrami obrany a zahraničných vecí. Žiaľ, premiér následne túto ponuku z vnútropolitických dôvodov spochybnil na tlačovej konferencii, čo si samozrejme spojenci všimli. Je to škoda, pretože aj v tomto prípade sme mohli komplexne zrekonštruovať existujúcu základňu v Poprade, čo by okrem iného viedlo aj k zvýšeniu zamestnanosti v regióne.
V tejto súvislosti je dôležité jasne povedať, že akákoľvek základňa OS SR na našom území je zároveň aj základňou NATO a v prípade krízovej situácie by sa v zmysle toho aj postupovalo. Čiže hovoriť, že na Slovensku nebudú žiadne základne NATO je neseriózne a nezodpovedá realite.
Už pri vstupe do NATO sme sa zaviazali, že budeme prispievať 2% z nášho HDP. Ani po desiatich rokoch si tento záväzok neplníme. Ako to vnímajú spojenci?
Samozrejme, že to nie je správne, že si neplníme svoje záväzky voči NATO, ktoré sme opakovane deklarovali. Jednoducho sa nesprávame zodpovedne a spoliehame sa na to, že v prípade potreby nám prídu na pomoc ostatní spojenci. Je fakt, že za ostatných päť rokov sme znížili obranné výdavky na Slovensku o tretinu, a to napriek tomu, že HDP rástlo. To nie je správne. Naše ozbrojené sily naozaj potrebujú modernizáciu v každej oblasti.
Vyvíja Aliancia tlak, hlavne v súvislosti so situáciou na Ukrajine, aby sme si tento záväzok plnili?
Dnešná bezpečnostná situácia vo svete naozaj nie je jednoduchá a ukrajinská kríza spôsobená agresívnou bezpečnostnou a zahraničnou politikou Ruskej federácie nám ukazuje zdvihnutý prst, aby sme investície do obrany nepodceňovali. Veď aj domácnosti si poisťujeme, napriek tomu, že väčšinu z nás nevykradnú. Pripravení ale musíme byť.
Je to vôbec možné v dnešnej ekonomickej situácii?
Áno, aj v dnešnej ekonomickej situácii je to možné. Dôležité je pozrieť sa na výdavky štátneho rozpočtu, odstrániť neefektívnosť a tiež zvýšiť transparentnosť obstarávacích a plánovacích procesov.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
