Sudcovia by mali posúdiť aj tzv. faktúry za štátnu karanténu.
Ombudsmanka Mária Patakyová žiada Ústavný súd o posúdenie ústavnosti niektorých zásahov do práv počas pandémie.
„Vychádzajúc z posúdenia podnetov od podávateľov a podávateliek - či už v kontexte nariaďovania izolácie v štátom určených zariadeniach, ako aj v domácnosti - môže dochádzať k porušovaniu základného práva na osobnú slobodu v jeho ústavnom aj v medzinárodnoprávnom kontexte," uviedla Patakyová.
Ide najmä o problematiku pozbavovania osôb osobnej slobody formou karantény alebo izolácie, nedostatočnej právnej a súdnej ochrany pred zásahmi do základných práv a slobôd.
Tiež o problematiku tzv. faktúr za štátnu karanténu, ako aj problém vágnych a príliš širokých kompetencií ÚVZ a ministerstva zdravotníctva počas pandémie, informovala Michaela Pavelková z odboru komunikácie a protokolu kancelárie verejného ochrancu práv.
Pozbaviť ľudí osobnej slobody nie je len jednorázové
Podľa ombudsmanky je problematická aj nejasnosť kompetencií v oblasti zásahov do osobnej slobody obyvateľov formou izolácie či karantény v kontexte pandémie. Chýbajú jej tiež záruky proti svojvôli orgánu, ktorý takýmito kompetenciami disponuje.
Vyhlásila, že kompetencia ÚVZ pozbaviť osobu osobnej slobody nie je len jednorazová a nie je ani viazaná na krízovú situáciu, čiže je využiteľná aj v bežnom stave.
„Zo zásahov do práv a úprav, ktoré sa môžu v krízovej situácii javiť ako vhodné, sa totiž v prípade nedostatočného dbania na základné ústavné štandardy môžu stať zbrane, ktoré môžu byť aj po ukončení krízovej situácie zneužité na zmenu charakteru štátu či významné zásahy do základných práv," upozornila. Podobné riziko vidí aj pri niektorých všeobecne formulovaných oprávneniach rezortu zdravoatníctva.
Cena za absolvovanie štátnej karantény podľa nej v mnohých prípadoch prevýšila podporu zo strany štátu. Týmto osobám štát garantoval právo na primerané hmotné zabezpečenie.
„Toto však v podstatnej miere de facto vyprázdnil uložením povinnosti nahradiť náklady nariadenej izolácie, a to potenciálne aj vo vyššej miere ako bolo poskytnuté primerané hmotné zabezpečenie," dodala v podaní s tým, že takýto postup je ústavne neakceptovateľný.
Ombudsmanka uviedla, že sa v týchto veciach už obracala na generálnu prokuratúru, Radu vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Tiež komunikovala s niektorými príslušnými ministerstvami. „Vzhľadom na to, že v praxi k zásadným zmenám nedošlo, rozhodla sa pre podanie na Ústavný súd," ozrejmila hovorkyňa.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
