Strana opäť otvorila diskusiu o potrebe odluky cirkví od štátu.
SaS zvažuje, že sa obráti na Ústavný súd (ÚS) SR, aby posúdila Vatikánsku zmluvu, či nepredstavuje porušenie rovnoprávnosti dvoch medzinárodných subjektov a nevytvára nerovnosť pred zákonom vzhľadom na nerovnaké výhody rímskokatolíckej a iných cirkví, plynúce zo zmluvy.
Na piatkovom brífingu liberálov to uviedla europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá zároveň zdôraznila, že Vatikánska zmluva ako taká nie je prekážkou pri hľadaní iného modelu financovania cirkvi.
So svojimi partajnými kolegami na brífingu pripomenula, že práve snaha konštruktívne a bez emócií zmeniť financovanie cirkví je prioritou opätovného otvorenia témy odluky cirkvi od štátu. "V žiadnom prípade to nie je len o šetrení finančných prostriedkov," uviedla Nicholsonová. Zmena modelu financovania má podľa nej zabezpečiť naozaj nezávisle pôsobiacu cirkev, ktorá si bude plniť autonómne svoje úlohy.
"Je to jedna z posledných nesplnených požiadaviek Novembra 89," upozornila. Myslí si, že cirkev vzhľadom na štátne prostriedky nie je schopná ako morálna autorita primerane reagovať na prešľapy vládnej moci. Na druhej strane Nicholsonová upozornila, že cirkev neadekvátne vstupuje do tvorby štátnych politík - spomenula napríklad tzv. potratovú tabletku či uplatňovanie výhrady vo svedomí s negatívnym vplyvom na dostupnosť legálnej služby.
Nicholsonová zopakovala, že SaS chce iniciovať celospoločenskú diskusiu, avizovala do Vianoc konferenciu so zastúpením všetkých dotknutých strán.
Bratislavský župan Juraj Droba, ktorý sa v strane venuje témam osobných slobôd zdôraznil, že téma nie je namierená proti cirkvi a veriacim. "Cieľom je nájsť riešenie, ktoré bude v prospech všetkých strán, cirkví, veriacich i ateistickej časti spoločnosti," povedal Droba.
"Rozumiem však aj stanoviskám cirkví, najmä rímskokatolíckej, že téma si žiada aj vyriešiť ich majetkovo-právne a reštitučné nároky, a tiež otázku starostlivosti o sakrálne objekty, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Na to bude musieť myslieť legislatíva," dodal.
Poslanec parlamentu Miroslav Žiak, ktorý otvoril tému na sociálnej sieti, zdôraznil potrebu celospoločenskej debaty o prehodnotení modelu financovania a efektivity vynaložených prostriedkov.
"Otvorene sa pýtam, či suma 52 miliónov eur ako príspevok pre cirkvi a náboženské spoločnosti je primeraná. Či je premrštená alebo neadekvátna," vyslovil otázku. Žiak cíti tiež potrebu presne kvantifikovať účelové použitie prijatých štátnych prostriedkov. V prípade nového modelu financovania je podľa neho najvhodnejšie riešenie otázkou diskusie. Uviedol, že už začal neoficiálnu debatu s koaličnými poslancami. „Mám ich podporu," povedal.
Ministerstvo kultúry pri otvorení témy pripomenulo, že pred samotnou debatou je potrebné doriešiť otázky reštitúcií a finančných nárokov cirkví, pripomenulo tiež, že finálna odluka nie je možná počas platnosti Vatikánskej zmluvy. Oslovení ministri sa zhodujú, že téma je relevantná, nie je však dobre načasovaná.
Od januára 2020 platí nový zákon o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností, ktorý zohľadňuje aj počet veriacich a rozširuje takisto možnosti použitia štátneho príspevku. Zákon zachováva systém priamej podpory zo strany štátu. O tom, že jeho ponechanie v aktualizovanej podobe je najlepším riešením, rozhodla expertná skupina, zložená zo zástupcov štátu a cirkví.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
