Ak veto poslanci prelomia, obráti sa na ústavný súd.
Prezidentka Zuzana Čaputová vetuje novelu zákona o prokuratúre, ktorou sa má meniť spôsob výberu generálneho i špeciálneho prokurátora.
Oznámila to počas piatkového vyhlásenia v Prezidentskom paláci. Hlava štátu vrátila novelu na prerokovanie národnej rade, je presvedčená o jej protiústavnosti. Ak parlament jej veto prelomí, tak sa obráti na ústavný súd.
O funkciu šéfa generálnej prokuratúry sa podľa zákona mohli uchádzať aj kandidáti, ktorí nie sú prokurátormi. Rozšíriť by sa mal okruh osôb a inštitúcií, ktoré kandidátov navrhujú. Špeciálnym prokurátorom by sa už nemusel stať len prokurátor GP.
Uchádzačom o funkciu generálneho i špeciálneho prokurátora by podľa novely mohol byť občan SR, ktorý je voliteľný do NR SR a dosiahol vek aspoň 40 rokov. Vyžadovať sa bude od neho aspoň 15-ročná prax v právnickom povolaní. Podmienkou má byť aj bezúhonnosť. Kandidát na špeciálneho prokurátora bude musieť mať odbornú justičnú skúšku.
Kandidátov na šéfa GP i špeciálneho prokurátora by mohli navrhovať poslanci NR SR a aj minister spravodlivosti, verejný ochranca práv, Rada prokurátorov SR, profesijná organizácia právnikov i právnické fakulty a Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV). Špeciálneho prokurátora mohol doteraz voliť a odvolávať parlament na návrh generálneho prokurátora na základe výberového konania.
Parlament by mohol po novom podať návrh na odvolanie šéfa GP i špeciálneho prokurátora aj v prípade, ak prestane svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle alebo nestranne. Hlava štátu by si pred rozhodnutím o odvolaní generálneho prokurátora mohla vyžiadať stanovisko rady prokurátorov, ktoré by mala predložiť do siedmich dní.
Generálny i špeciálny prokurátor by podľa schválených úprav nemohol vykonávať posledné dva roky pred vymenovaním funkciu prezidenta SR, poslanca národnej rady, poslanca Európskeho parlamentu, člena vlády, štátneho tajomníka, predsedu samosprávneho kraja, primátora, starostu či verejného ochrancu práv.
Uchádzačov na post špeciálneho i generálneho prokurátora by mal ešte pred voľbou v parlamente verejne vypočúvať ústavnoprávny výbor za podobných podmienok ako pri voľbe kandidátov na ústavných sudcov.
Reakcie na prezidentkino rozhodnutie
Hnutie OĽANO stojí za návrhom novely zákona o prokuratúre, informoval Martin Kalužák z mediálneho tímu hnutia s tým, že veto je jej právom. "Sme však presvedčení, že návrh novely výrazným spôsobom skvalitňuje jej fungovanie," dodalo OĽANO s tým, že sa to týka aj možností na odvolanie generálneho a špeciálneho prokurátora.
"Verejnosť od týchto čelných funkcionárov v justícii očakáva vysokú morálnu a etickú úroveň, ktorá zabezpečí nezávislosť prokuratúry od politických vplyvov. Prokuratúra musí byť tiež imúnna voči vplyvu korupcie a oligarchov, čo je záväzok, ktorý dala naša vláda občanom," uviedlo hnutie vo svojom stanovisku.
Koaličná strana SaS nesúhlasí s rozhodnutím prezidentky. "S dôvodmi pani prezidentky na veto zákona nesúhlasíme. Myslíme si, že nepochopila podstatu zámeru tohto zákona, ktorou je zvýšenie zodpovednosti fungovania prokuratúry na európsku úroveň," spresnil poslanec Alojz Baránik. Nateraz nevie povedať, či bude pre tento zákon mimoriadna schôdza.
Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) rešpektuje rozhodnutie prezidentky. Vie si predstaviť isté úpravy, pokiaľ sa nenaruší podstata zmeny zákona. Právna norma má zmeniť spôsob voľby generálneho a špeciálneho prokurátora. Hlava štátu považuje niektoré časti novely za protiústavné.
"Mám zrejme iný názor ako pani prezidentka, ale, samozrejme, sa v najbližších dňoch najskôr dôkladne oboznámim s jej zisteniami a právnou argumentáciou. Následne som pripravený – spolu s ďalšími predkladateľmi – analyzovať, diskutovať a zvažovať možnosť spornú časť zákona prepracovať, či rokovať o jej vypustení," uviedol na sociálnej sieti. Z prvotných správ sa podľa neho zdá, že prezidentkine výhrady smerujú iba k jednej z viacerých zmien, ktoré novela upravuje.
Pre Šeligu je kľúčové zmeniť proces výberu a voľby špeciálneho a generálneho prokurátora. Je pripravený na ďalšiu odbornú diskusiu. O termíne prerokovania tohto veta bude informovať NR SR po dohode koaličných partnerov.
Opozičný Smer-SD sa v prípade prelomenia veta obráti na ÚS so žiadosťou o pozastavenie účinnosti novelizovaných zákonov o prokuratúre, elektronických komunikáciách a o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím. Vo videu na sociálnej sieti o tom informoval predseda strany Robert Fico s tým, že prelomenie veta očakáva.
Upozornil najmä na novelu zákona o prokuratúre. Umožňuje podľa neho vymenovať za generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora kohokoľvek, dokonca aj právoplatne odsúdeného človeka. "Čo je však horšie, v tomto zákone je ustanovenie, ktoré umožňuje odvolať generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora, kedykoľvek sa to zachce vládnej koalícii. A bude to najmä vtedy, ak vládna koalícia nebude spokojná s jeho prácou a tá má spočívať predovšetkým v kriminalizácii opozície," poznamenal.
Podpredseda parlamentu Peter Pellegrini
víta veto hlavy štátu a verí, že parlament ho bude rešpektovať. "Veto
hlavy štátu je významným gestom, že koalícia prekračuje hranice
právneho štátu a politicky si privatizuje inštitúcie, ktoré majú byť z
princípu nezávislé," píše sa v stanovisku.
Novovznikajúca strana má podľa slov hovorkyne vznikajúcej strany Patrície Medveď Macíkovej k novele viacero zásadných výhrad. Zdôraznila najmä "výraznú politizáciu" a obmedzenie nezávislosti prokuratúry. "Veríme, že národná rada bude veto pani prezidentky rešpektovať a nebude pokračovať v lámaní ústavy cez koleno," dodala.
Opozičná strana ĽSNS považuje rozhodnutie Čaputovej za správne. "Predpokladali sme takýto scenár a upozorňovali sme na to už počas predkladania týchto zákonov," uviedol hovorca strany Ondrej Ďurica.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
