Vývoj vakcíny je zvyčajne behom na mesačné, ba až ročné trate.
Je to už takmer pol roka, čo sa svet borí s novým koronavírusom, ktorý postupne prerástol až do pandémie.
Ochorením COVID-19 sa celosvetovo nakazili viac ako štyri milióny ľudí, pričom počet obetí čoskoro prekročí hranicu 300-tisíc.
Hoci nákazu prekonalo viac ako 1,5 milióna ľudí, sú známe viaceré prípady znovunakazenia. Znamená to teda, že telo nezíska doživotnú imunitu, a tak hrozí, že infikovať sa môže prakticky hocikto. Jedným z riešení by mohla byť vakcína, ktorá je nevyhnutná, aby sme v kľude mohli pracovať a normálne žiť. Pre mnohých ľudí je vakcína otázkou života a smrti.
Na jej vývine sa podieľa niekoľko stoviek vedeckých pracovníkov zo 40 krajín. Hoci sa doteraz investovalo zhruba osem miliárd eur, odhaduje sa, že to nebude stačiť.
Najbližšie k vývoju vakcín má americký Národný inštitút zdravia a firmy Johnson a Johnson, Moderna a taktiež aj výskumný tím z Číny. Tieto vakcíny už začali testovať na ľuďoch.
O vývoj vakcíny sa usilujú aj slovenskí vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV). Táto vakcína by mala používať rôzne peptidy (skrátené bielkoviny) vírusu, pričom klinické testy by mali začať už v lete.
Vývoj vakcíny je zvyčajne behom na mesačné, ba až ročné trate. Vzhľadom na závažnosť situácie je však celý proces v zrýchlenom konaní, v časovom horizonte pár mesiacov. Aký je postup pri vývoji?
„Po navrhnutí vakcíny sa najskôr robia laboratórne testy na zvieratách, testuje sa toxicita, imunitná odpoveď a dá sa otestovať aj efektivita vakcíny. Po podaní vakcíny sa zviera po určitom čase nainfikuje vírusom a sleduje sa, či získaná imunita dokáže zviera ochrániť pred infekciou. Po týchto testoch nasledujú klinické testy, ktoré majú tri fázy," vysvetľuje Tatiana Betáková z Katedry mikrobiológie a virológie a Biomedicínskeho centra SAV.
Fázy testovania
V prvej fáze sa testuje rôzne množstvo očkovacej látky, či je potrebné očkovať raz alebo opakovať očkovanie, rovnako sa sleduje toxicita, vedľajšie účinky a množstvo a kvalita protilátok a T-buniek. T-bunka (alebo T-lymfocyt) je typ leukocytu (bielej krvinky), ktorý je hlavnou regulačnou bunkou špecifickej imunity.
„V druhej fáze sa očkuje vybranou vhodnou dávkou, testuje sa bezpečnosť, toxicita, kvalita imunitnej odpovede a nežiadúce účinky. Okrem toho sa zisťuje, či sa získava celoživotná imunita, alebo je potrebné očkovanie opakovať," ozrejmila Betáková.
„V tretej fáze sa testuje bezpečnosť vakcíny a kvalita imunitnej odpovede. Porovnáva sa, koľko ľudí, ktorí boli zaočkovaní, prekonalo infekciu oproti ľuďom, ktorí zaočkovaní neboli," doplnila.
Kým v prvej fáze hovoríme o počte testovaných medzi pár desiatkami až stovkou, v druhej sa ich počet zvyšuje na niekoľko stoviek. V rámci záverečnej fázy sa bavíme už o tisíckach ľudí.
Možné riziká
Primár oddelenia Klinickej imunológie a alergiológie Onkologického ústavu svätej Alžbety Martin Hrubiško však upozorňuje na jednu vec.
„Nameraná prítomnosť protilátok po očkovaní ešte nemusí automaticky znamenať, že zaočkovaný bude voči koronavírusu imúnny. Pri vírusoch je dôležitejšia ako protilátková imunita jej druhá zložka, a síce bunková imunita, ktorú tak ľahko zmerať nevieme. Ostáva nám tak čakať na overenie v praxi, čo môže byť nadlho," priblížil.
Nadšenie pri sľubnom vývoji vakcíny však stlmili informácie o viacerých mutáciách vírusu. Aj tu by sme mohli podľa Hrubiška naraziť na problém.
„Môže sa stať, že v určitej populácii koronavírus zmení svoju štruktúru do tej miery, že očkovacia látka vyvinutá na vírus ešte pred jeho mutáciou nebude účinná," vysvetlil.
Za ideálnych okolností by sme sa tak azda už čoskoro mohli dopočuť o účinnej vakcíne, ktorá si poradí okrem ochorenia COVID-19 aj s jeho mutáciami.
Optimistické odhady hovoria, že prvé dávky vakcíny by mohli byť dostupné už na začiatku budúceho roka.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
